Dátum zhodenia atómovej bomby na Hirošimu sa stal Svetovým dňom boja za
zákaz jadrových zbraní - známy aj pod názvom Deň Hirošimy.
O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, zhodilo americké letectvo atómovú
bombu aj na japonské mesto Nagasaki. Odvtedy je 9. august Dňom Nagasaki.
V Spojených štátoch sa už počas druhej svetovej vojny podarilo
realizovať tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť
atómovú bombu. Prvý pokus s ňou uskutočnili Američania pri meste
Alamogordo v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej
konferencie.
Napriek protestom vedcov vydal americký prezident Harry Truman rozkaz na
zvrhnutie prvých atómových bômb na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki.
Bolo ráno, pondelok 6. augusta 1945, keď veliteľ posádky bombardéra
Boeing B-29 Superfortress s nápisom Enola Gay plukovník Paul W. Tibbets
zobral do rúk palubný mikrofón a povedal: "Tento záznam je určený pre
dejiny. Dajte si pozor, čo hovorím. Zhodíme prvú atómovú bombu!"
Smrtonosnú misiu naplnili o 08.15 h miestneho času, keď nad Hirošimou,
prístavným mestom na ostrove Honšu, zhodili na centrum mesta z výšky
približne desať kilometrov jadrovú nálož na padáku. Explodovala asi 600
metrov nad mestom, po čom nasledoval oslepujúci záblesk. Prvá atómová
bomba, nazvaná Little Boy (Malý chlapec) vážila viac ako štyri tony tony
a bola päť metrov dlhá.
Výbuch so silou ekvivalentnou výbuchu 15.000 ton TNT zničil dve tretiny
mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené
z betónu. Rádioaktívne žiarenie malo smrtiaci účinok v okruhu jedného
kilometra od miesta výbuchu.
Zahynulo takmer 80.000 ľudí, vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia
a viac ako 13.000 zostalo nezvestných. V nasledujúcich rokoch
desaťtisíce ďalších ľudí zomierali na choroby spôsobené rádioaktívnym
ožiarením. Do konca roka 1945 sa počet úmrtí v Hirošime zvýšil na takmer
140.000 a v roku 1950 dosiahol hranicu 200.000.
O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, zhodili Američana atómovú bombu s
názvom Fat Man na Nagasaki. Priamo pri výbuchu zomrelo približne 40.000
ľudí a okolo 60.000 utrpelo zranenia. Do januára 1946 dosiahol počet
obetí číslo 74.000.
Japonsko niekoľko dní po zhodení bômb kapitulovalo, čím sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.
Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru,
vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta
Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú
medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní.
V deň zvrhnutia bomby sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia.
Prvý úradujúci americký prezident, ktorý zavítal do Hirošimy od roku
1945, bol Barack Obama. Miesto zhodenia prvej atómovej bomby navštívil
27. mája 2016.